EMDR A SPRACOVANIE TRAUMY

EMDR je spracovanie traumy, ktoré sa podobá na japonské umenie kintsugi (金継ぎ)  – „spájanie zlatom“. Kintsugi nezahladzuje ani neskrýva praskliny, ale spája ich zlatom a mení ich na ešte krajšie a jedinečnejšie umelecké dielo. Podobne EMDR nevymazáva bolestivé spomienky ani neskrýva vnútorné jazvy, ale pomáha ich spracovať tak, aby už neboli zdrojom utrpenia, ale stali sa súčasťou vnútornej harmónie, hlbšieho sebapoznania a dodali nášmu príbehu novú hodnotu  a silu.

Kým Kintsugi pretvára nedokonalosti rozbitej misy na silu a krásu, EMDR má za cieľ transformovať zranenia na zdroje odolnosti a hodnoty.

EMDR bola vyvinutá v 80. rokoch psychologičkou Francine Shapiro a od tej doby prešla rozsiahlym výskumom. Je považovaná za jednu z najefektívnejších terapeutických metód na spracovanie traumy, najmä posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD) [1, 2]. Dnes je uznávaná mnohými odbornými organizáciami, vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

EMDR sa vyvinula do samostatnej terapeutickej disciplíny, ktorá sa neustále prispôsobuje novým oblastiam terapie traumy. Štúdie ukazujú, že je účinnejšia v terapii PTSD ako kognitívno-behaviorálna alebo dialektická behaviorálna terapia [3, 4], pretože priamo ovplyvňuje neurobiologické mechanizmy spracovania traumy a umožňuje rýchlu integráciu traumatických zážitkov do vedomia. [4, 5].

Rozbitý hrnček opravovaný japonskou technikou kintsugi. Na praskliny sa nanáša lak zmiešaný so zlatým práškom.

AKO PREBIEHA EMDR A SPRACOVANIE TRAUMY ?

V rámci EMDR procesu sa používajú striedavé podnety, ako sú pohyby očí (napr. sledujúce prsty terapeuta), dotyky (napr. poklepkávanie na rukách či pod kľúčnymi kosťami), alebo rytmické zvuky (napr. klikanie prstami blízko uší alebo zvuky v slúchadlách). Tento proces posilňuje parasympatickú reguláciu, čím zmierňuje stresovú reakciu a vytvára pocit bezpečia. Súčasne aktivuje obe hemisféry mozgu, znižuje aktivitu amygdaly a uľahčuje spracovanie spomienok v hipokampe a prefrontálnej kôre [6]. Taktiež spúšťa procesy podobné REM spánku, ktorý spracováva emócie, konsoliduje pamäť a pomáha integrovať fragmentované spomienky do širšieho orientačného – časového a priestorového – kontextu [7, 8].

Výsledkom EMDR je, že mozog dokončuje to, čo prerušila trauma – spracováva zablokované zážitky a oslabuje ich emočnú intenzitu. Tým redukuje ich nečakanú aktiváciu v situáciách ako kritika, pocity viny či zmyslové podnety (napr. neverbálne prejavy, hlasné zvuky, zápachy), ktoré pôvodne evokovali traumatickú odpoveď. Vďaka tomu EMDR podporuje lepšiu orientáciu v prítomnosti, čím znižuje vplyv minulých emočných zážitkov na každodenný život, vzťahy a psychickú rovnováhu.

Poškodené kúsky keramiky sa spájajú špeciálnym lakom zo živice, do ktorého sa pridáva zlatý prášok.

PRE KOHO JE SPRACOVENIE TRAUMY (EMDR) VHODNÉ ?

Všetky traumatické zážitky môžu byť uzdravené. EMDR je vhodná pre tých, ktorí čelili traumatickým zážitkom s veľkým „T“ (napr. nehody, násilie, strata blízkej osoby, prepadnutie, lekársky zákrok s vážnymi následkami), ako aj pre tých, ktorí zažili traumy s malým „t“ (zanedbávajúce, manipulatívne a nátlakové vzťahy) alebo komplexnú vývinovú traumu (napr. dlhodobý stres v detstve, šikanu, zanedbávanie, zneužívanie). Je účinná pri posttraumatickej stresovej poruche (PTSD) a súvisiacich ťažkostiach, ako sú úzkosti a depresie.

V prípade jednoduchých, jednorazových traumatických zážitkov u ľudí s dostatočnými vnútornými zdrojmi môže EMDR priniesť úľavu už po niekoľkých sedeniach. Pri dlhodobej alebo opakovanej traumatizácii, najmä ak pochádza z detstva, však môže uzdravenie vyžadovať viac času, kombináciu rôznych terapeutických prístupov (napr. psychoanalýza, ITSDP, AEDP) a veľa trpezlivosti zo strany pacienta i terapeuta.

EMDR umožňuje spracovať emocionálny náboj spomienok bez potreby ich podrobného analyzovania, čo ocenia najmä tí, ktorí sa cítia emocionálne vyčerpaní a nechcú sa vracať k opakovanému rozoberaniu minulosti. Pri integrácii s inými terapiami sa môže uzdravenie tráum s malým „t“ urýchliť a prebiehať efektívnejšie [9, 10].

AKÉ PSYCHICKÉ ŤAŽKOSTI SA NEPOVAŽUJÚ ZA TRAUMU?

Existujú aj psychické problémy, ktoré síce nie sú považované za traumu, no môžu nám spôsobovať ťažkosti, ktoré za určitých okolností vedú k vážnym dôsledkom a vyžadujú odbornú pomoc. Môžu vzniknúť napríklad vtedy, keď sme dlhodobo vystavení stresu alebo žijeme v nepriaznivých vzťahoch a podmienkach, hoci ich intenzita nepresiahla úroveň typickú pre traumu s veľkým alebo malým „t“.

Takéto ťažkosti môžu prameniť aj zo štýlu rodičovstva, s ktorým sme vyrastali. Ak boli naši rodičia príliš protektívni, permisívni, zanedbávajúci, autoritatívni, dominantní, neangažovaní, príliš úzkostní a starostliví alebo ak sami trpeli vážnou chorobou, depresiou, úzkosťou či závislosťou, mohlo to ovplyvniť náš psychický vývoj. Aj keď tieto okolnosti nemusia byť traumatické v úzkom slova zmysle, môžu dlhodobo a negatívne vplývať na vývoj nášho sebavedomia, odolnosti, alebo schopnosti zvládať ťaživé emócie či nadväzovať funkčné vzťahy.

V dôsledku toho sa môžeme cítiť napríklad menejcenne, depresívne, úzkostne, osamelo, či smutne. Môžeme mať problémy s reguláciou emócií a vo vzťahoch reagovať výbušne, úzkostne, zahanbene alebo vyhýbavo. Aj keď nejde o klasickú traumu, v niektorých prípadoch môžu následky takéto vývoja výrazne zasahovať do nášho každodenného života. Našťastie existujú terapeutické prístupy, ako psychoanalýza, psychoanalytická psychoterapia, ISTDP či AEDP, ktoré nám môžu pomôcť tieto ťažkosti zvládnuť.

Trauma však nemá len jednu podobu a často sa nehlási dramatickou spomienkou. Môže sa prejavovať nenápadne – v tom, ako prežívame emócie, ako reagujeme v blízkosti druhých alebo v tom, že sa opakovane dostávame do podobných vzťahových ťažkostí, hoci by sme si želali niečo iné. Mnohí ľudia dlho netušia, že práve v týchto opakujúcich sa vzorcoch sa môžu skrývať odpovede na otázky, ktoré si kladú o sebe a o svojich vzťahoch. Ak vás zaujíma, čo z týchto skúseností sa môže týkať aj vás, ako traumatickým zážitkom rozumieme z odborného hľadiska a ako s nimi v terapii pracujeme, môžete pokračovať v časti  TRAUMA A JEJ FORMY: AKO ROZPOZNAŤ, ČI SA NÁS TÝKA.

1. Shapiro, E. and L. Maxfield, The Efficacy of EMDR Early Interventions. Journal of EMDR Practice & Research, 2019. 13(4).
2. Organization, W.H., Guidelines for the management of conditions that are specifically related to stress. 2013.
3. Van der Kolk, B.A., The body keeps the score: Memory and the evolving psychobiology of posttraumatic stress. Harvard review of psychiatry, 1994. 1(5): p. 253-265.
4. Van der Kolk, B., The body keeps the score: Mind, brain and body in the transformation of trauma. 2014, New York: Penguin UK.
5. Maxfield, L. and L. Hyer, The relationship between efficacy and methodology in studies investigating EMDR treatment of PTSD. Journal of clinical psychology, 2002. 58(1): p. 23-41.
6. Valiente-Gómez, A., et al., EMDR beyond PTSD: A systematic literature review. Frontiers in psychology, 2017. 8: p. 1668.
7. Rho, Y.-A., J. Sherfey, and S. Vijayan, Emotional Memory Processing during REM Sleep with Implications for Post-Traumatic Stress Disorder. Journal of Neuroscience, 2023. 43(3): p. 433-446.
8. Pagani, M., et al., Eye movement desensitization and reprocessing and slow wave sleep: a putative mechanism of action. Frontiers in psychology, 2017. 8: p. 1935.
9. RalaUS, D., Spracovanie traumatických zážitkov pomocou očných pohybov EMDR. Psychiatria, 2006. 13: p. 167-76.
10. Rydberg, J.A. and J. Machado, Integrative psychotherapy and psychotherapy integration: The case of EMDR. European Journal of Trauma & Dissociation, 2020. 4(3): p. 100165.