AKÝ MÁTE POSTOJ K PSYCHOTERAPII ?

Vo veku 51 rokov čerpám z dlhoročnej praxe psychoanalytika a psychoterapeuta. Verím, že za správnych okolností máme všetci potenciál stať sa architektmi vlastnej spokojnosti. Naša psychika je však zložitá a náročná – osobný vývin a rozvoj so sebou často prinášajú nevedomé postoje, skryté pohnútky či iracionálne presvedčenia, ktoré nám môžu nepozorovane stáť v ceste. Keď ich nedokážeme rozpoznať sami a nepomáhajú ani blízki či priatelia, potrebujeme niekoho, kto nám ukáže, čo nevidíme a pomôže nám nájsť vlastnú cestu.

Moja práca je mojou vášňou. Rád pracujem s ľuďmi a v psychoterapii nachádzam zmysluplné naplnenie pracovného života. Je pre mňa cťou sprevádzať ľudí na ceste k hlbšiemu sebapoznaniu a väčšej autenticite. Baví ma skúmať, bádať, a lúštiť – prichádzať veciam na koreň. A keď pri tom môžem pomáhať ľuďom objavovať a realizovať ich vlastnú cestu a chápať svoj vlastný príbeh, prináša mi to uspokojenie.

AKÉ SÚ VAŠE ZÁKLADNÉ PSYCHOERAPEUTICKÉ PRESVEDČENIA ?

Verím, že srdcom úspešnej psychoterapie je dôverný a bezpečný vzťah. Kľúčové je pre mňa úsilie o vzájomné naladenie – hoci nemôžeme byť úplne rovnakí, usilujem sa o to, aby sme sa cítili sa na rovnakej vlnovej dĺžke. Podobne ako v orchestri, kde zladenie tónov vytvára melódiu, v terapii vytvára vzájomné zladenie dôveru a bezpečie, ktoré nás následne vedú k hlbšej explorácii a lepším výsledkom.

Tiež verím, že cesta k hlbšiemu sebapoznaniu vedie najmä cez vnímanie neviditeľného, uvedomovanie nevedomého, chápanie nevypočutého a bezpečné uvoľňovanie zablokovaného. Na tejto ceste je však potrebné neraz najskôr čeliť napätiu a bolesti, aby bolo možné posunúť sa vpred. Podobne ako bolesť pri masáži stuhnutého miesta prináša úľavu, aj v terapii vedie určité napätie a nepohoda napokon k hlbšiemu sebapoznaniu, komplexnejšiemu oslobodeniu, väčšej autenticite a silnejšej odolnosti.

Som presvedčený, že všetky spomínané pozitíva prichádzajú s otvorenosťou voči neznámemu. Nelipnem preto na starých presvedčeniach, ak prestanú dávať zmysel alebo ich vyvrátia nové poznatky. Radšej sa učím, snažím sa porozumieť a reflektovať na nové poznanie, než aby som sa rigidne držal len toho, čo už viem. V tomto duchu si v terapii priebežne overujeme, či sme na rovnakej vlnovej dĺžke, a pomocou spätnej väzby kontrolujeme účinnosť terapie. Psychoterapiu vnímam ako neustály proces prehlbovania vzťahu, vzdelávania a rozvoja, ktorý vedie k poskytovaniu profesionálnej pomoci.

Pri svojej práci sa vyhýbam dogmám i špekuláciám. Hoci sa opieram o overené a spoľahlivé princípy, zostávam otvorený novým, dôveryhodným informáciám, ktoré môžu obohatiť terapeutický proces a umožniť hlbšie porozumenie. Verím, že pravda má mnohoraké podoby – a že o každej duševnej ťažkosti, ako aj o správnosti terapie, sa dozviem viac, ak ostanem otvorený rôznym pohľadom a perspektívam. V tejto súvislosti som napríklad dospel k presvedčeniu, že naša viera, či už osobná, alebo náboženská, môže výrazne zlepšiť kvalitu našich životov, alebo ju môže zbytočne zhoršiť. Dobrá psychoterapia nám môže poskytnúť cennú podporu pri rozlišovaní medzi tým, čo nás naozaj podporuje, a tým, čo nám nepozorovane bráni v spokojnosti.

AKÝ JE VÁŠ PSYCHOTERAPEUTICKÝ ŠTÝL ?

Hoci moje korene sú hlboko v psychoanalýze, môj psychoterapeutický štýl je vzťahový a integratívny. Preto sa v prvom rade snažím o vytvorenie bezpečného prostredia a dôverného vzťahu. V terapii zároveň spolu s klientmi prepájam také psychoterapeutické metódy, ktoré do seba zmysluplne zapadajú a posúvajú ich ďalej. Aj moderný výskum stále viac ukazuje, že účinná psychoterapia spočíva najmä v bezpečnom vzťahu a integrovaní takých metód, ktoré podporujú individualitu a potenciál klienta [1-3].

Môj vzťahový a integratívny štýl sa vyvinul prirodzene – na základe vzdelania, praxe a odborných skúseností, ktoré som získal počas štúdia v zahraničí a odborných výcvikov. Kombinujem poznatky z psychoanalýzy, psychotraumatológie, autogénneho tréningu a intenzívnych terapeutických techník (EMDR, ISTDP, AEDP), ktoré vzájomne zlaďujem tak, aby vytvorili koherentný, efektívny a ucelený prístup s synergickým účinkom. Výskumy tiež podporujú tento štýl, ukazujú totiž, že integrovanie rôznych prístupov je účinnejšie než využívanie každej techniky samostatne [2, 4, 5].

Integrujem nielen metódy, ale aj psychoterapeutické postoje. Zohľadňujem konkrétnu situáciu klienta a podľa toho rozhodujem, či ho/ju vediem ako odborník alebo podporujem, aby sa stal/a odborníkom na svoje vlastné problémy. Niekedy je najlepšia spolupráca, inokedy konfrontácia. Tento flexibilný prístup, zameraný na kvalitu vzťahu i terapie, sa prispôsobuje individuálnym potrebám klienta a vytvára bezpečné prostredie, ktoré podporuje hlbšie sebapoznávanie a autenticitu.

V neposlednom rade môj integratívny prístup zahŕňa aj používanie troch základných terapeutických prístupov: zameraných na psychopatológie, riešenie problémov a zážitkové skúsenosti. Každý z týchto prístupov je efektívny v závislosti od aktuálnej situácie klienta. Prístup zameraný na psychopatológiu pomáha odhaliť hlboké korene ťažkostí a obranné mechanizmy, prístup orientovaný na riešenie problémov zlepšuje každodenné fungovanie, a prístup zameraný na zážitkové skúsenosti vedie k väčšej emocionálnej transformácii. Spolu tieto prístupy vytvárajú silný základ pre komplexnejšiu a flexibilnejšiu terapiu, ktorá podporuje klientov na ich vlastnej ceste.

AKÁ BOLA VAŠA PÔVODNÁ CESTA K PSYCHOTERAPII ?

Moje cesty k psychoterapii začali už v detstve, keď ma zaujímalo, ako fungujú ľudia, ich vzťahy a duševný život. Tento záujem ma neskôr inšpiroval k vydaniu dvoch kníh s citátmi o živote a láske (Kniha citátov, Citáty o láske), a napokon ma priviedol k rozhodnutiu venovať sa psychoterapii.

Hoci som pôvodne študoval germanistiku a právo, a pracoval ako prekladateľ a právnik v rôznych krajinách, postupne som cítil, že psychoterapia je mojou skutočnou vášňou. Preto som si splnil sen a vyštudoval Sigmund Freud Universität vo Viedni, kde som získal doktorát, odborné vzdelanie, výcvik a praktické skúsenosti, ktoré mi priniesli profesijné naplnenie.

PREČO STE SI VYBRAL VZDELANIE A VÝCVIK V RAKÚSKU ?

Vybral som si štúdium na Sigmund Freud Universität (SFU), pretože ovládam angličtinu aj nemčinu a pretože táto univerzita ponúka unikátnu kombináciu vedeckého a praktického vzdelania v psychoterapii, ktorá nie je dostupná na Slovensku. Hlavné dôvody boli:

• Akademické vzdelanie v psychoterapii: Hoci na Slovensku existuje kvalitný výcvik a vzdelávanie v psychoterapii, nie je možné získať akademické vysokoškolské vzdelanie špecializované priamo na psychoterapiu. SFU ako jedna z mála univerzít na svete ponúka komplexné vysokoškolské štúdium, ktoré integruje psychoterapiu s psychológiou, psychiatriou, psychosomatikou, medicínou a sociálnou prácou. Tento širší prístup mi umožnil lepšie pochopiť psychoterapiu v kontexte rôznych disciplín.
• Široká metodická základňa: SFU vyžaduje základný výcvik v viacerých psychoterapeutických smeroch (psychoanalýza, kognitívno-behaviorálna terapia, Gestalt terapia, existenciálna terapia, analytická terapia a ďalšie). Následne sa študenti môžu špecializovať v jednej metóde. Tento diverzifikovaný prístup mi poskytol pevný základ v rôznych technikách, ktoré obohatili moju prax.
• Vedecký a regulovaný prístup: Psychoterapia na SFU je založená na vedeckých základoch a regulovaná rakúskym psychoterapeutickým zákonom, čo zabezpečuje vysoko odborný a kvalitný rámec vzdelávania. Tento prístup je v súlade s najnovšími výskumami a zaručuje profesionálny štandard.
• Medzinárodná perspektíva: SFU spolupracuje s odborníkmi z celého sveta a poskytuje prístup k najnovším štúdiám a výskumu v angličtine a nemčine. Tento medzinárodný prístup obohatil moje vzdelanie a umožnil mi pracovať s aktuálnymi trendmi v psychoterapii.
• Rakúska tradícia psychoterapie: Rakúsko je známe ako kolíska psychoanalýzy a psychoterapie, čo mi umožnilo získať vzdelanie v prostredí s bohatou tradíciou a odborným zázemím, ktoré je v psychoterapii kľúčové.

Rozhodnutie študovať na SFU sa mi vyplatilo. Po štúdiu a výcviku som získal psychoterapeutické licencie a nadobudol potrebnú psychoterapeutickú prax a skúsenosti (dlhodobá práca v psychoterapeutickej ambulancii vo Viedni, Bratislava a v psychiatrickej ambulancii v Trenčíne). Napokon som si založil a vybudoval privátnu psychoterapeutickú ambulanciu vo Viedni a v Trnave, kde pracujem dodnes. Zároveň pôsobím aj na SFU ako výskumný pracovník.

Mal som však aj šťastie na ľudí z prostredia rakúskej psychoterapie. Na SFU ma svojim nadhľadom, vedomosťami a skúsenosťami ovplyvnil najmä prezident svetovej psychoterapeutickej asociácie (1995-súčasnosť) a predseda európskej asociácie pre psychoterapiu (1991-súčasnosť), Alfred Pritz, predseda psychoanalytického inštitútu PSI (1988-sučasnosť), Christoph Fischer, a predseda švajčiarskeho spolku pre psychoterapeutov (1993-2003) a európskej konfederácie pre psychoanalytickú psychoterapiu (2003-2008), Markus Fäh, a Omar Gelo, uznávaný profesor psychoterapie, ktorý sa špecializuje na psychodynamickú terapiu a integratívnu psychoterapiu. Zo slovenského prostredia na mňa najviac vplýval Jozef Hašto, ktorý vo mne podnietil záujem o vzťahovú väzbu a psychotraumatológiu. Máme dobré vzťahy, z ktorých dodnes čerpám.

1. Wampold, B.E. and Z.E. Imel, The great psychotherapy debate: The evidence for what makes psychotherapy work. 2015, New York, NY: Routledge.
2. Norcross, J.C. and M.R. Goldfried, Handbook of psychotherapy integration. 2005, Oxford, UK: Oxford University Press.
3. Cooper, M., Integrating counselling & psychotherapy: Directionality, synergy and social change. 2019, Thousand Oaks, CA: SAGE Publications Limited.
4. Stricker, G. and J.R. Gold, Comprehensive handbook of psychotherapy integration. 2013, New York: Springer Science & Business Media.
5. Rydberg, J.A. and J. Machado, Integrative psychotherapy and psychotherapy integration: The case of EMDR. European Journal of Trauma & Dissociation, 2020. 4(3): p. 100165.